Na základe komunikácie s našimi klientami vo mne vznikla potreba napísania tohto blogu. Často si totiž klienti myslia, že dopad sa meria dotazníkmi spätnej väzby. Na prvý pohľad sa môžu zdať podobné, no v skutočnosti ide o odlišné procesy. Tento článok sa zameriava na ich podobnosti, rozdiely a na to, ako môžu spoločne viesť k lepším výsledkom.
Čo je meranie dopadu a čo je spätná väzba?
Meranie dopadu je objektívny, merateľný systém hodnotenia účinnosti činnosti, produktu alebo služby. Zameriava sa na to, ako aktivity ovplyvnili spoločnosť, zákazníkov či životné prostredie. Ide o analýzu faktov a dát, ktorá odpovedá na otázku: „Akú zmenu spôsobili naše intervencie (služby, aktivity)?“
Spätná väzba sú subjektívne informácie účastníkov aktivity, či užívateľov služby. Jedná sa o osobné názory, pocity či návrhy, ktoré odpovedajú na otázku: „Čo si o tom myslíte o našej službe?“ Prípadne, „Kde vidíte priestor na zlepšenie?“
Podobnosti
Môžu prispievať ku skvalitneniu činnosti, keďže meranie dopadu aj spätná väzba umožňujú získať relevantné informácie od užívateľov služby. Obe môžu poskytnúť kvalitatívne aj kvantitatívne údaje. Spätná väzba nám však poskytne subjektívne vnímanie účastníkov, zatiaľ čo meranie dopadu poskytuje objektívne, merateľné údaje, ktoré môžeme navzájom porovnávať.
Hlavné rozdiely
Príklad: Ak firma zavedie nový vzdelávací program, meranie dopadu môže ukázať, či u účastníkov nastal posun v sledovaných oblastiach (zlepšenie komunikácie, vyššia spokojnosť zákazníkov, vyššiu produktivitu…) zatiaľ čo spätná väzba môže priniesť od účastníkov informácie o ich vnímaní vzdelávacieho programu, či bol pre nich zrozumiteľný, či ich zaujal, čo by zmenili a podobne.
Výhody a nevýhody oboch
Meranie dopadu jednoznačne prináša výhodu objektívnych, merateľných informácií, poskytuje priestor na dlhodobé aj krátkodobé meranie a tak umožňuje sledovať posun a vďaka tomu ukazuje reálne výsledky aktivít spoločnosti. Na druhej strane je meranie dopadu časovo a finančne náročnejšie.
Spätná väzba je v porovnaní s meraním dopadu jednoduchšia a lacnejšia čo sa týka implementácie, je možné preskúmať ňou vnímanie účastníkov, ich rôzne perspektívy a potreby a tieto informácie vieme získať relatívne rýchlo. Spätná väzba je však subjektívna a môže byť nepresná, účastníci môžu podliehať rôznym vplyvom pri jej poskytovaní (nechcem uraziť, tak napíšem len pozitíva, alebo len stručne), čo môže výrazne skresľovať informácie.
Ako sa môžu navzájom dopĺňať?
Najlepšie by bolo kombinovať oba nástroje. Meranie dopadu prinesie objektívne, merateľné, informácie o zmene v oblastiach, ktoré ním sledujeme a spätná väzba môže poskytnúť informácie o dojmoch účastníkov, ktoré môžu byť cenným podkladom a doplnkom na zlepšenie procesov.
Predstavme si neziskovú organizáciu, ktorá sa zameriava na vzdelávanie detí. Meranie dopadu ukáže, že 75% detí si po účasti na programe zlepšilo známky a spätná väzba prinesie informácie od detí a ich rodičov o tom, že hoci kurzy vnímajú ako užitočné, uvítali by úpravu rozvrhu.
Tieto metódy môžu spoločne pomôcť organizácii optimalizovať kurzy tak, aby boli ešte efektívnejšie.
Záver
Meranie dopadu a spätná väzba nie sú synonymá, ale skôr dva pohľady na tú istú realitu. Spätná väzba odhaľuje, ako sa naša práca javí ľuďom, a meranie dopadu ukazuje, aký má na nich skutočný vplyv. Ich kombinácia je kľúčom k dlhodobej úspešnosti a efektivite.
Zvážme preto, ako ich môžeme implementovať vo svojej spoločnosti. Pozerajme sa nielen na to, čo účastníci hovoria, ale aj na to, čo hovoria objektívne dáta a vytvorme tak komplexný obraz vašich aktivít.
Mgr. Dáša Vedejová, PhD.
